Patrón Hasičov sv. Florián
Požiarna zbrojnica vždy dodávala a dodáva sebavedomie občanov obce v boji proti požiaru a podobne ako kostol aj ona bola a je svätyňou. Svätyňou tých, ktorí sú ochotní pre skutok lásky k blížnemu napomáhať pred požiarmi a živelnými pohromami. A keď svätyňa, tak i ona ma svojho ochrancu a patróna sv. Floriána v uniforme rímskeho vojaka s putňou vody v ruke hasiaceho horiaci dom.Svätý Florián žil koncom 3. začiatkom 4. storočia po Kristovi. Bolo to za vlády rímskeho cisára Diokleciana. Narodil sa v Cetii, v dnešnom Zeilselmaure v Rakúsku neďaleko Linzu. Stal sa vojakom a neskôr dosiahol hodnosť plukovníka pohraničných rímskych légii. Posledné roky služby pôsobil v légii v meste Lauriakum, dnešné Lorch. Vtedy Rakúsko patrilo pod Rím.
Raz keď veliteľ rímskeho vojska obhliadol podunajské posádky, zistil že medzi vojakmi sa šíri kresťanstvo. Nahlásil to pohanskému cisárovi. Omrzený starobou a popudzovaný najvyšším veliteľom Galeriom, úhlavným nepriateľom kresťanstva, cisár Dioklecian vydal rozkaz vyhubiť kresťanstvo vo vojsku. Tento rozkaz mal vykonať jeho vladár Akvilin. Akvilin vydal rozkaz, aby všetci vojaci obetovali rímskym bohom. Plukovník Florián nebol ochotný nariadenie rešpektovať a preto bol zo služby prepustený. Neskôr bol vydaný rozkaz, že kto sa bude hlásiť ku kresťanstvu a nebude ochotný obetovať pohanským bohom, bude usmrtený.
Akvilin dal uväzniť 40 vojakov hlásiacich sa za kresťanov. Florián ich chcel
povzbudiť a tak sa vybral za nimi. Cestou ho stretli cisárski vojaci a
prezradili mu ciel svojej výpravy: vypátrať, zajať a uväzniť kresťanov. Florián
im povedal: Prečo idete tak ďaleko? Ja sám som kresťan. Chcel tak odvrátiť
ďalšie pátranie po ostatných bratoch. Chytili ho a priviedli pred
miestodržiteľa Akvilina. Tento sa priam zhrozil, keď sa dozvedel skutočnosť, že
jeho bývali dôstojník je kresťan. Začal to s nim zo sľubmi ale i hrozbami.
Florián smelo odpovedal: Ako vojak som ťa poslúchal a mienim poslúchať. Keď
však ide o Krista, nerozkážeš mi! Najprv som Kristov, potom cisárov.
Draho za to zaplatil. Dvakrát bol strašné zbičovaný, kliešťami mu vytrhávali
mäso z pliec, ale ani biče ani kliešte nemali silu zlomiť jeho vernosť, udusiť
plamene jeho lásky ku Kristovi. Nakoniec mu priviazali na krk ťažký kameň a takto
ho hodili do rieky Enns.
Plukovník Florián si najprv kľakol a vrúcne sa začal modliť. Nikto z vojakov
nemal silu mu ten kameň priviazať a hodiť ho do rieky. Nakoniec priskočil akýsi
mladík a posotil ho do rieky. Rieka Enns ho pohltila. Potôčiky krvy ako ohnivé
plamene prerážali čistú vodu, kým neodovzdal svoju dušu svojmu najvyššiemu
Kráľovi, Ježišovi Kristovi. Stalo sa to 4. mája roku 304, t.j. pred 1698 rokmi.
Po skončení obdobia prenasledovanie kresťanov na mieste hrobu sv. Floriána
veriaci postavili kaplnku, neskôr kostol a kláštor. Tieto budovy sa nachádzajú
v Rakúsku neďaleko mesta Linz.
Časť telesných pozostatkov sv. Floriána je uložená v chráme a druha časť je v
Ríme. Roku 1183 poľský kraľ Kazimír spolu s krakovským biskupov Gedeonom
vyžiadali od pápeža telesne pozostatky sv. Floriána ako záštitu proti Rusom.
Ich žiadosti pápež vyhovel a pozostatky boli uložené v novo vystavanom
chráme v Krakove. Odvtedy sa stal sv. Florián patrónom Poľská.
Sv. Florián sa uctieva ako patrón požiarnikov. Zobrazuje sa ako rímsky vojak s
prilbou na hlave, v ľavej ruke so zástavou, v pravej s nádobou na vodu, ktorú zalieva
oheň na horiacom dome.
Dobrovoľná požiarna ochrana SR verná tradíciám svojich otcov vyhlásila deň sv.
Floriána 4.maj za Deň požiarnikov.